Karol Kaliský: 15 rokov nerušeného vývoja v Tichej a Kôprovej doline

Vetrová smršť z 19. novembra 2004 na nepoznanie zmenila tvár Tatier. Silný vietor za dve hodiny doslova sfúkol 12 000 hektárov lesných porastov. Víchrica vyvracala a lámala stromy ako zápalky.. Boli to prevažne umelo vysadené smrekové monokultúry v tatranskom podhorí, ktoré nemohli odolať tak silnému náporu vetra. Ten dosahoval rýchlosť cez 150 km/h. Popadané a zlámané stromy odhalili dovtedy pred zrakmi turistov ukrytý rozsah a nevkus Mesta Vysoké Tatry, rozpínajúceho sa po území národného parku. Smršť spôsobila veľké materiálne škody a vyžiadala si aj ľudský život. Svojou intenzitou a silou šokovala milióny ľudí, niektorí sa dodnes celkom nedokázali zmieriť s predstavou že Tatry aké poznali už nikdy neuvidia.

Emócie pri pohľade na zmenené Tatry stále úplne nevyprchali, no uplynulo už dosť času na to, aby sme mohli začať bilancovať. Po nevyhnutných záchranných prácach a sprístupnení komunikácií sa začalo postupné odstraňovanie drevnej hmoty z kalamitných plôch. Pri celkovom objeme 3 milióny kubických metrov dreva a minimálne takom istom počte stromov bolo až 95% vetrom zasiahnutých plôch rozdelených na obchodné polia a následne vyťažených.

Pre prírodu teda zostalo iba 5%, čiže asi 600 hektárov lesa zasiahnutého vetrovou kalamitou. A to aj napriek odporúčaniam svetovej autority v ochrane prírody - IUCN, ktorá v záujme zachovania štatútu TANAPu ako medzinárodne uznávaného národného parku navrhovala Slovenskej republike ponechať bez zásahu 100% kalamitnej hmoty, nachádzajúcej sa na území všetkých tatranských rezervácií (4. a 5. stupeň), a až 50% všetkých plôch mimo územia rezervácií s priradeným tretím stupňom ochrany.

Ciele národného parku sa po dlhých rokoch bojov proti štátu a drevárskej loby podarilo obhájiť a naplniť aspoň v Tichej a Kôprovej doline. Tie sa ako jediné z tatranských dolín po kalamite nakoniec podarilo v celosti ochrániť, čo umožnilo prirodzený vývoj kalamitných plôch bez ťažbových a následných "lesopestovných" zásahov.

Nebudem viac zaťažovať číslami ani detailami toho čo všetko bolo potrebné pre ochranu tohto územia spraviť a kto všetko sa o to pričinil. Ja za všetkých ďakujem Erikovi Balážovi, pretože to bol práve on kto pred vyše 20 rokmi oprášil staré a nikdy v praxi nerealizované koncepcie TANAPu a začal usilovne pracovať na myšlienke úplnej ochrany týchto dvoch nádherných dolín ležiacich v srdci Tatier.

A teraz sa môžme spolu pozrieť, ako to tam, v Tichej a Kôprovej doline dnes, po 15 rokoch od kalamity vyzerá.

---

reklama

---