Karol Kaliský: 15 rokov nerušeného vývoja v Tichej a Kôprovej doline
Emócie pri pohľade na zmenené Tatry stále úplne nevyprchali, no uplynulo už dosť času na to, aby sme mohli začať bilancovať. Po nevyhnutných záchranných prácach a sprístupnení komunikácií sa začalo postupné odstraňovanie drevnej hmoty z kalamitných plôch. Pri celkovom objeme 3 milióny kubických metrov dreva a minimálne takom istom počte stromov bolo až 95% vetrom zasiahnutých plôch rozdelených na obchodné polia a následne vyťažených.
Pre prírodu teda zostalo iba 5%, čiže asi 600 hektárov lesa zasiahnutého vetrovou kalamitou. A to aj napriek odporúčaniam svetovej autority v ochrane prírody - IUCN, ktorá v záujme zachovania štatútu TANAPu ako medzinárodne uznávaného národného parku navrhovala Slovenskej republike ponechať bez zásahu 100% kalamitnej hmoty, nachádzajúcej sa na území všetkých tatranských rezervácií (4. a 5. stupeň), a až 50% všetkých plôch mimo územia rezervácií s priradeným tretím stupňom ochrany.
Ciele národného parku sa po dlhých rokoch bojov proti štátu a drevárskej loby podarilo obhájiť a naplniť aspoň v Tichej a Kôprovej doline. Tie sa ako jediné z tatranských dolín po kalamite nakoniec podarilo v celosti ochrániť, čo umožnilo prirodzený vývoj kalamitných plôch bez ťažbových a následných "lesopestovných" zásahov.
Nebudem viac zaťažovať číslami ani detailami toho čo všetko bolo potrebné pre ochranu tohto územia spraviť a kto všetko sa o to pričinil. Ja za všetkých ďakujem Erikovi Balážovi, pretože to bol práve on kto pred vyše 20 rokmi oprášil staré a nikdy v praxi nerealizované koncepcie TANAPu a začal usilovne pracovať na myšlienke úplnej ochrany týchto dvoch nádherných dolín ležiacich v srdci Tatier.
reklama
Dále čtěte |
Online diskuse
Všechny komentáře (5)
Jiří Svoboda
2.12.2019 16:50Čech M.
3.12.2019 00:27 Reaguje na Jiří SvobodaJiří Svoboda
3.12.2019 10:38 Reaguje na Čech M.Čech M.
3.12.2019 11:25 Reaguje na Jiří SvobodaAle ona se dá udělat i střední varianta, že část stromů se odtěží a zbytek, méněcenný se ponechá na místě, protože by stejně skončil v kamnech a pro klima tedy žádný přínos.
Jiří Svoboda
3.12.2019 13:19 Reaguje na Čech M.Proč ale funguje vše extrémním způsobem je na zamyšlení. Postoj autora vůči těžařům není vstřícný ani náhodou.
Náhrada fosilních paliv dřevem ale má smysl. Problém je, že se RD, kde se ročně spálí 20 m3 dřeva, považuje za ekologické řešení.